reklama

Stereophonics v Barcelone

Boli sme zas na Phonics-och.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Kelly Jones v Barcelone
Kelly Jones v Barcelone 

 

 Svoje predsavzatie, že počas tohto turné pôjdeme na Stereophonics viac krát sme splnili. Viedeň bola jasná a okrem nej padla voľba na Barcelonu, keď už je to leto a letenky stoja pár korún. Tak sme si okolo koncertu hneď aj spravili týždňovú dovolenku.

 Koncert ako taký sa odohrával v kúlovo nasvietenom hi-tec priestore Espacio Movistar. Boli sme tam už okolo šiestej a čakanie na otvorenie sme si krátili, ako inak, vysedávaním a drinkovaním. Okolo pol 8-mej nás pustili dovnútra, kde sme si počas predkapely vychutnávali príjemne vychladený podnik a bar. Opäť, nešlo o žiadny veľký koncert, bol to v podstate taký väčší klub. Od 9-tej sme už stepovali pod pódiom a čakali na začiatok. Stereophonics za veľkých ovácií nabehli, tradične so sprievodným gitaristom Adamom a tak ako aj vo Viedni, so schovaným klávesákom, a bez zbytočných rečí odpálili Bartender and the Thief, ktorá plynulo prešla do ďalšej pecky Bank Holiday Monday. Nálada skvelá, setlist viac-menej to čo vo Viedni, akurát v Barcelone prišlo aj na ich posledný hit It Means Nothing, ktorý vo Viedni z neznámych príčin vynechali a naopak, nezaznelo More Life in the Tramp West. Publikum také normálne, ani veľmi divoké, ani prispaté. Našli sa tam ale aj fakt že socky; konkrétne na jednu pipku som mal akurát ja smolu. Popri skákaní som do nej drgol – však čo. Tá sliepka sa tam začala veľmi nadúvať, že „wtf“, tak som jej nie práve vyberane povedal, čo si o nej myslím, a že je na rockovom koncerte atď. Dve vety, žiadna dráma a dal som jej pokoj. Ona za pár minút za mnou došla s vyhadzovačom, že robím bordel či čo. Samozrejme, netrvalo dlho a všetko sa vysvetlilo, že naozaj nie je dôvod poslať ma von. Bol som ale fakt naštvaný, akí ľudia sa tam dotrepú a ako sú schopní zabíjať čas, keď práve Stereophonics na pódiu drtia Devil-a. Druhá polovica bola trochu kľudnejšia, aj hudobne. Znova nás veľmi potešil song Have a Nice Day, ktorý je naživo skvelý a jednoducho patrí na koncert. Dúfam, že ho zas neprestanú hrávať. Na akože záver zahrali Local Boy in the Photograph, čo sa na záver hodilo oveľa menej ako divočina More Life in the Tramp West. Po prestávke tradične sám Kelly s gitarou zaspieval za mohutnej podpory publika Maybe Tomorrow. Potom nasledovali gratulácie bubeníkovi Javierovi, ktorý mal narodky, takže si tam trochu podrinkovali, postriekali nás nejakým šampanským a koncert zakončili letnou klasikou Dakota. Okolo 12-tej nás z podniku vyhodili a my sme strávili zvyšok noci v Barcelonských uliciach.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Zase raz nadupaný rockový nárez, Stereophonics sú naživo naozaj konštantne vynikajúci a zakaždým drtia ako keby to malo byť naposledy. Už teraz sa teším na ďalší koncert.

 

 

 

Bartender and the Thief
Bank Holiday Monday
Thousand Trees
My Friends
Pass the Buck
Just Looking
Mr. Writer
Devil
Superman
It Means Nothing
Have a Nice Day
Hurry up and Wait
Traffic
Doorman
Local Boy
------
Maybe Tomorrow
Happy Birthday to Javier
Dakota

Filip Tichý

Filip Tichý

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

minuly tyzden: Zoznam autorových rubrík:  music in my minddobrý životSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu