reklama

Oasis a Kasabian na Melt Festivale

Bol som kunúť Oasis. Áno zase, lebo dobrého nikdy nie je dosť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Liam na Melte
Liam na Melte (zdroj: stopcryingyourheartout.com)

Júl trávim v Berlíne, kde nie je o dobré koncerty núdza. Keď som sa dozvedel, že neďaleko vystúpi moja srdcová kapela spolu s podľa mňa najlepšou "novou" britskou kapelou Kasabian na Melt Festivale, skoro mi slza od šťastia vyhrkla. Hrali, netradične, v nedeľu (áno, festival končil nocou z nedele na pondelok - veľmi praktické). Mne to bolo samozrejme jedno, akurát ma mrzí, že som sa nemohol zúčastniť piatkového programu, kedy na Melte vystupovali napríklad Jazzanova a Aphex Twin.

Celý festival sa odohrával v areáli bývalej fabriky (asi železiarskej), čiže celý setting bol veľmi industriálny. Najlepšie boli obrovské žeriavy, ktoré boli kade tade a v noci kúlovo nasvietené. Po zaujímavej ceste z Berlína som tam prišiel viac menej akurát na Kasabian; nič iné ma tam neťahalo a navyše mala byť kosa a pršať. Pred vchodom som rýchlo dopil svoje nealko a išiel sa tlačiť pod pódium. Tam som si pokecal a pripil s miestnymi aj nemiestnymi a okolo pol desiatej, ešte celkom za svetla začali Kasabiani. Koncert odpálili mojou obľubenou vecou z nového albumu West Ryder Pauper Asylum (mimochodom skvelý album) - Underdog-om. Nálada výborná, zvuk perfektný, Sergio, Tom a spol. na naživo fakt vedia rozbaliť. Žiadne trieskanie a vybudené zosíky, hrajú skôr kludne, s prízvukom na dobrý zvuk. Aj keď ich songy nie sú nejak prearanžované, aj tak poteší keď si aj na koncerte môžeme vychutnať každý jeden tón a prechod. Nasledovali veci s predchádzajúceho albumu, ktorý mne osobne až tak nešmakuje - Shoot the Runner a Empire. Processed Beats publikum spoznalo už pri neurčitých prvých tónoch a bol to určite jeden z vrcholov koncertu keď dav tancujúci na pulzujúcu basovú linku spolu so Sergom spieval "I ran from the tide Won't let you hide Won't let you hide ...". Paráda! Spevák Tom pomedzi songy nadšene pomenovával jednotlivé žeriavy podľa transformerov. Ďalej zaznela ďalšia budúca hymna z nového albumu Whre Did All The Love Go. Song Fast Fuse bol venovaný "to Mr. Liam Gallagher". Hudobne sa mi to k nemu až tak nehodí, ale drzí text je celý on. Počas refrénu vypalovačky Fire sa v dave strhlo totálne peklo (také to dobré); všetci začali naraz skákať a hučať "i m on fire!!" - čo sa týka interakcie s publikom, Fire bol jednoznačný vrchol. Okrem toho bol dav ale celkom ok, aspoň tam vpredu kde som bol ja. Nemohla samozrejme chýbať ani klasika Club Foot a na úplný záver odrhovačka LSF. Hrali skrátený setlist, len niečo cez hodinu, ale ináč skutočne strhujúci koncert, Kasabiani majú proste husté songy a ich takmer štúdiovo kvalitné živé prevedenie jednoducho dostane každého! Bol to môj prvý koncert Kasabianu ale už teraz sa teším, že v auguste pribudne druhý aj tretí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Krátka pauza, rýchlo pivo, wc a naspäť do tlačenice pod pódiom. Okolo jedenástej za zvukov Fucking in the Bushes nabehli samotní Oasis. Liam zhodil svoje mega-bokombrady ale nezabudol si svoj kabát od svojej novej módnej značky Pretty Green, ktorú propaguje asi najlepším možným spôsobom - stále ju nosí. Oproti jarnej časti turné trochu obmenili setlist - vyhodili novinky To Be Where There Is Life (škoda!) a Falling Down a nahradili ich staršími vecami. Koncert začal tradične s RnR Star, Lylou, peckou z posledného albumu Shock Of The Lightning a Ciggs & Alcoholom. Celý koncert sa kameroval a online vysielal prenos na internete, takže dnes som si v klude pozrel videá niektorých songov a môžem zodpovedne a už natriezvo prehlásiť, že Oasis znejú jednoducho úžasne. Pri pozornejšom počúvaní, na ktoré na koncerte nie je priestor sa dajú odhaliť do najmenších detailov prepracované aranžmány a sóla. Liamov spev bezchybný. Tí, ktorí žijú ešte v tom že Liam už na koncertoch len vrieska by mali rýchlo absolovať reality check (schválne používam neslovenské výrazy aby som naštval Maďariča). Nesledoval prvý nový song - Roll With It. Ako náhle Liam odspieval "you got to roll with it" sa v dave strhla tá správna divočina a všetci šaleli. Celkovo pod pódiom na Oasise bol dav skvelý - všetci skákali, každú chvíľu vám ponad hlavu a ruky prešlo nejaké telo, proste tak ako to má byť. Nasledovalo ukľudnenie v podobe Noelom zaspievaných Waiting For The Rapture a klasikou Materplan. Uvedomil som si však, že niečo celému koncertu chýba - projekcia. Za pódiom aj po stranách bolo len nič. Nevedel som, či celkovo festival nemal na hlavnom stage-i projekcie (wtf?) alebo ich proste Oasis nepoužili, ale pozrel som si fotky z predchádzajúcich koncertov Oasisu a ani tam neboli takže projekcie vypustili oni. Čo nie je celkom pochopiteľné, nakoľko mali veľmi premakané psychedelické projekcie a tiež pri väčších koncertoch sú potrebné pre ľudí vzadu. Mne to nevadilo, dokonca to bolo dosť zaujímavé ako nad vami hrali a spievali tmavé postavy, ale tí vzadu si určite riadne zafakovali. Gem s Andym boli len tieňmi, o Chrisovi a Ježišovi ani nehovoriac. Ďalej Songbird a na rozhýbanie Slide Away a Morning Glory. Po nich nasledoval ďalší nový prírastok do setlistu - My Big Mouth z Be Here Now. Tí, čo Oasis sledujú vedia, že tento album je bratmi Gallagherovcami zatracovaný, aj keď oni stále tvrdia, že to nie je pravda. Je tak možno preto, že jednoducho v tom čase boli nonstop sfetovaní, faktom ale zostáva, že okrem turné k Be Here Now vytrvalo odmietali z neho zaradiť čokoľvek do svojho koncertného setlistu. Stalo sa tak až teraz (My Big Mouth hrávajú zhruba od začiatku leta), po asi desiatich rokoch. A veru bol to skvelý pocit zaskákať si na tie tučné riffy a zaspievať spolu s Liamom o tom, ako kráčajú do siene slávy. Ďalšia novinka v setliste - nostalgická odrhovačka Half The World Away, pri ktorej Noelovi výdatne pomohol dav. Liamova balada, venovaná jeho idolu - Johnovi L., I´m Outta Time s bondovskou a trochu snivou atmosférou vždy dobre padne. Nasledovali klasiky Wonderwall (štúdiová verzia až príliš opočúvaná ale na koncerte stále jede z najpôsobivejších songov), Supersonic (najväčšia divočina v dave) a Live Forever (našťastie ju opäť začali hrávať, lebo LF je jednoducho hymna, ktorá možno s Acquiesce najlepšie vystihuje celý Oasis a ich hudbu). Ako prídavok akustická Dont Look Back In Anger, pri ktorej refrén Noel nechal spievať publikum - nádherný moment, Champagne Supernova a na úplný záver tradične beatlesofka I Am The Walrus.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jednoducho - ďalší skvelý koncert Oasisu s bonusom v podobe Kasabianu a skvelého prostredia.

Na záver by som za seba chcel vyjadriť podporu Festivalu Pohoda. Aj keď moje vyjadrenie nikoho nezaujíma už vonkoncom nič nezmení. Nedá mi však nepovedať, že už nejaký ten koncert a festival som zažil, a nie len na Slovensku, a málokde som sa stretol s takou kvalitnou starostlivosťou o ľudí ako na Pohode. Bolo by veľmi smutné, keby sme prišli o niečo, čo je naozaj výnimočne kvalitné a na čo môžu byť Slováci hrdí.

Setlist Oasisu:

Fuckin' In The Bushes
Rock 'N' Roll Star
Lyla
The Shock Of The Lightning
Cigarettes And Alcohol
Roll With It
Waiting For The Rapture
The Masterplan
Songbird
Slide Away
Morning Glory
My Big Mouth
Half The World Away
I'm Outta Time
Wonderwall
Supersonic
Live Forever
Don't Look Back In Anger
Champagne Supernova
I Am The Walrus

Filip Tichý

Filip Tichý

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

minuly tyzden: Zoznam autorových rubrík:  music in my minddobrý životSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu