reklama

Oasis v Paríži

Boli sme po pár dňoch na ďalšom gigu Oasisu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

 Vidieť v priebehu niekoľkých dní dva krát moju obľúbenú kapelu na dvoch vzdialených miestach sa mi osvedčilo minulé leto so Stereophonics, preto keď bolo ohlásené európske turné Oasisu, hneď som checkoval, kde som ešte nebol a kde sú lacné letenky (Sky Europe to zdá sa ustáli, našťastie). Takže hneď po Viedni sme si zbalili vercajk a tešili sa na fajný výlet.

 Podobne ako vo Viedni, po celom paríži ste nenašli jediný billboard alebo plagát, ktorý by naznačoval, že tam vystúpia Gallagherovci & co. Tipujem, že normálny občan, ktorého Oasis nezaujímajú ani nevedel, že tam budú. Zdá sa, že s takýmto marketingom sa už veľmi nemusia a ani nechcú zaoberať. Stačí, že sa lístky vypredajú aj bez veľkej slávy okolo. Hrali vo veľkej modernej hale Bercy (17000 ľudí). Zdalo sa, že to bude podobne ako vo Viedni na úrovni, čo sa neskôr ukázalo ako veľký omyl. Pred halou sme samozrejme, tak ako stovky ďalších fans, popíjali nealko a správali sa veľmi kultivovane a umiernene.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do vnútra sme sa dostali niekedy, keď už predkapela Glasvegas hrala. Nasledoval prvý šok - neboli tam šatne (!!!). Sedemnásť tisíc ľudí v zimných bundách a oni tam nemajú šatne. Dostalo sa nám vysvetlenia, že šatne tam sú ale nestačili by pre všetkých tak ich neotvorili. Veľmi múdro postaviť veľkú hi-tec halu a spraviť v nej malú šatňu a ešte múdrejšie - ani tú malú šatňu neotvoriť. My, keďže sme už boli odubytovaní, sme mali zo sebou aj tašky, proste skvelé. Bola tam akurát úschovňa na cennosti, kde ale zobrali len cenné veci a veľké tašky - čo nám a našej príručnej batožine veľmi nepomohlo. Po predýchaní úvodného napätia a uložení si vecí u sediacich ľudí sme sa šli pretláčať dopredu cez zaplnenú časť na státie. Dostali sme sa na úroveň prvej tretiny, čo nebolo vzhľadom na situáciu zlé, ale s prvými radami vo Viedni sa to porovnať nedalo. Ako náhle sa spustilo „this is not a drill" a úvodná Fuckin In The Bushes, okamžite sme zabudli na kabáty a nabudení začali besnieť. Chalani nabehli a spustili show s Rock n Roll Star. Koncert sa odvíjal veľmi podobne ako vo Viedni. Skvelá svetelná show a projekcie, skvelý výkon kapely a samozrejme skvelý Liamov spev. Publikum bolo však podstatne drevenejšie - možno sa mi to zdalo aj tým, že som bol vzadšie ale myslím, že to bolo o dosť horšie (v kabátoch sa blbo skáče že?). Liam to asi po druhom songu celkom trefne okomentoval slovami „You suck". Celkovo sa zdalo, že Liam bol nejaký komunikatívnejší, viac rozhadzoval rukami, pľul všade a každú chvíľu, furt trieskal mikrofón o zem a podobne. Po chvíli sme si uvedomili, že je riadne ožratý. To sme teda fakt nečakali, mysliac si, že chaloši už predsa len trochu zostarli. Jeho spev to ale prekvapujúco vôbec neovplyvnilo a celkovo som sa tomu skôr potešil, keďže 90-te roky som bol ešte veľmi mladý na koncerty a trochu pravého rocknrolu nikdy nezaškodí. Song ciggs and alcohol hneď inak znel :D. Proste a dobre, skvele sme sa bavili! Problémy však prišli počas To Be Where There's Life. Niečo sa pokazilo a kapela musela odísť na chvíľu preč (čo samozrejme podgurážený Liam šťavnato okomentoval). Ako bol som na veľa veľkých a veľmi veľkých koncertoch, ale toto som ešte nezažil. Ako jasne, nikoho nezabije 5 minútová prestávka, ale vzhľadom na mantácke publikum, čiže nie zrovna nabudenú kapelu a Liama, to situácii veľmi nepomohlo. Po krátkej pauze Oasis pokračovali. Počas songov, ktoré spieval Noel a Liam bol preč, si Noel trochu robil srandu z Liama a jeho stavu. Očividne to bral s nadhľadom, ktorý ma dosť prekvapil berúc do úvahy, že Gallagherovci už ani v jednom hoteli nebývajú. Počas Slide Away ďalší prúser - zrazu vypadol zvuk (!!). A to už ako fakt bolo za všetkými hranicami. Povedal by som, že parížski organizátori nakoniec na tom koncerte pekne prerobia. Takže po ďalšej pauze koncert zase pokračoval. Do varu nás opäť dostala klasika Morning Glory. Pri I m Outta Time, sme zase boli zvedaví ako zaspieva ale gestikulujúci a pomedzi vety „fockujúci" Liam sa do toho znova oprel a bolo to naozaj skvelé. Opäť. Na záver pecky Wonderwall a Supersonic, počas ktorého Liam dokonca vytiahol nejakú fanynku na pódium, ktorá sa okolo neho vrtela kým spieval a po chvíli ju „taktne" poslal preč. Supersonic zaseraz famózny. Skvelé, že ho znovu začali hrať. Prídavok, ako som spomínal v predchádzajúcom blogu, na mňa trochu pomalý - Dont Look Back In Anger, Falling Down, Champagne Supernova a na záver pecka I Am The Walrus, počas ktorej sme sa totálne vybláznili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keďže, koncert som podrobnejšie opísal minule, a skôr som sa teraz venoval problémom, ktoré boli (btw Viedeň oproti Parížu čo sa týka organizácie bola úplne skvelá a bezchybná), to možno vyzerá, že to za veľa nestálo. Naopak, neskutočne sme sa zabavili, Liamov stav tomu len dopomohol, Noel s nadhľadom odohral svoje nestarnúce sóla a aj napriek nie najlepšiemu publiku sme si koncert užili. Proste vidieť kapelu ako hrá a dav ľudí s vami spieva songy, ktoré sú soundtrackom vášho života, je vždy veľkolepý zážitok.

Fuckin' In The Bushes
Rock 'N' Roll Star
Lyla
The Shock Of The Lightning
Cigarettes And Alcohol
The meaning Of Soul
To Be Where There's Life
Waiting For The Rapture
The Masterplan
Songbird
Slide Away
Morning Glory
Ain't Got nothin'
The Importance Of being Idle
I'm Outta Time
Wonderwall
Supersonic

SkryťVypnúť reklamu
reklama

---------------------
Don't Look Back In Anger
Falling Down
Champagne Supernova
I Am The Walrus

Filip Tichý

Filip Tichý

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

minuly tyzden: Zoznam autorových rubrík:  music in my minddobrý životSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu